Hic sunt leones Tlačiť
Napísal Edo Velecký   
Streda, 14 Máj 2014 18:09

Spomínam... V roku 2006 predniesol jeden člen vedenia SBZ vo vtedy ešte existujúcej diskusnej skupine návrh na účasť slovenskej reprezentácie na ME open vo švédskom Malmo. Návrh vzbudil akúsi pozornosť, ale po zistení, že čo všetko by bolo treba urobiť pre účasť, spomeniem napríklad nasledovné body/problémy:

  • zaplatiť vložné do EBL
  • zaplatiť vložné do súťaže
  • vytvoriť reprezentačné družstvo (žiadne neexistovalo rovnako ako neexistovali nominačné pravidlá)
  • rozhodnúť o financovaní logistických nákladov ako cestovné a ubytovanie

zapadol ad acta. Naša nepripravenosť na účasť, všeobecná nevedomosť o takýchto súťažiach a o tom, čo takáto súťaž vyžaduje a samozrejme neexistencia potrebného finančného krytia vo výške zodpovedajúcej zhruba 200.000 SK boli rozhodujúce. Takéto problémy sa vtedy nemohli vyriešiť.

10.5.2014 rozhodovalo predsedníctvo o účasti na medzinárodných súťažiach v roku 2014. Schválilo účasť reprezentácii na nasledovných podujatiach:

  • ME Open Opatija Chorvátsko
  • párové ME juniorov Burghausen, Nemecko
  • MS juniorov Istanbul
  • ESFG Jurmala Lotyšsko

Už v marci sa naši juniori zúčastnili na White House juniorov. Okrem toho sa naša reprezentácia pred týždňom zúčastnila na pozvanie organizátorov na German Trophy (účasť nebola financovaná zo zdrojov SBZ) a má pozvanie na Red Sea Festival do Izraela. Pri oboch pozvaniach nám organizátori ponúkli výhodné podmienky na účasť.

Porovnajme. V roku 2006 sa slovenské družstvá nezúčastnili žiadnej podobnej zahraničnej súťaže. V roku 2014 sa zúčastníme troch šampionátov, Hier malých federácií a asi aj troch významných medzinárodných súťaží.

Rozdiel je priepastný. Rozdiel však nie je priepastný len v týchto číslach. Od roku 2007 sa vyše 30 slovenských hráčov zúčastnilo takýchto podujatí. Všetci sa tým pádom stali nositeľmi potrebného knowhow spočívajúceho vo vedomostiach o tom, čo takáto súťaž obnáša. Ale nielen to. Nielen hráči sú nositeľmi príslušného knowhow, ale aj vedenie zväzu. Vedenie už vie veľmi slušne odhadnúť, načo jeho možnosti stačia. A vie potrebné prostriedky získať alebo presnejšie povedané: má vypracovaný systém ako prostriedky získať a momentálne je tento systém funkčný. Máme hotový systém nominácie na tieto podujatia. Máme vypracované pravidlá pre hradenie logistických nákladov. Inými slovami: vieme efektívne riešiť problémy, pred ktorými sme stáli v roku 2006 viacmenej bezmocne.

Tento rozdiel sa prejavil aj v medzinárodnom pohľade na slovenský bridž. Nie, neboli sme v roku 2006 bridžovo úplne neznámou krajinou, veď práve v roku 2006 sa u nás konali párové MS juniorov a v roku 2004 sa naša juniorská reprezentácia zúčastnila ME v Prahe. Naša účasť na medzinárodných podujatiach bola však ojedinelá a výsledky boli skôr kuriózne (Praha, Bonn). Open reprezentáciu dostal do hracích miestností na európskej úrovni až projekt ESFG, ktorý bol veľmi šťastným nápadom. Frekvencia účasti postupne narastala. Pripomeniem účasť na v Pekingu (čo bolo na naše pomery niečo v podstate z ríše snov), pripomeniem účasti na ME open a transnational a pripomeniem aj úspechy: víťazstvo open reprezentácie na ESFG v Ptuji a postup juniorskej reprezentácie na MS.

Keďže zároveň platí, že na krajiny sa hľadí predovšetkým z pohľadu open reprezentácií, tak pred pár rokmi sme z pohľadu open reprezentácie boli len bielym miestom na mape. Dnes sme integrálnou súčasťou európskeho bridžu. Dnes osloví prezident EBL prezidenta SBZ s otázkou, prečo sa slovenská reprezentácia nemieni účastniť ME a navrhne nám podporu pre účasť našej reprezentácie. Dnes dostávame ponuky na účasť na rôznych súťažiach. Dnes sa európsky bridž cíti byť naším dlžníkom za s veľkým nasadením mnohých členov SBZ kvalitne zorganizované Hry malých federácií v Košiciach a chce tento "dlh" splatiť podporou nášho bridžu. Nezanedbateľné a verejnosti alebo málo známe alebo nedocenené sú vzťahy SBZ s vedením EBL alebo povedzme dobré meno a podpora nášho zväzu na našich štátnych alebo regionálnych úradoch. Nič z toho nepadlo do lona zadarmo, za všetkým je kopa práce, osobného nasadenia a diplomatického úsilia. Nech sa nikto nečuduje, že tieto dlhoročné plody práce členov SBZ a jeho vedenia chceme chrániť a aj chránime.

Tento môj text chce pripomenúť a poukázať na priepastný rozdiel medzi minulosťou a dnešným stavom. Ukazuje, že aj keď pred pár rokmi bolo Slovensko v podstate bielym bodom na bridžovej mape, tak malo v sebe potenciál rozvoja a tento potenciál potreboval len príslušný čas, aby sa vhodne rozvinul. To sa našťastie podarilo. Nezakrývam, že udržať tohtoročný stav ako nejaký štandard do budúcnosti bude veľmi náročné a osobne som skeptický, ale vopred sa nevzdávame. Tento text nechce zakrývať mnoho iné problémy, ktoré na našej bridžovej scéne existujú a ktoré, ako sa žiaľ zdá, dosiaľ nevieme riešiť. Ide hlavne o vekové zloženie našej bridžovej základne a ide o jej kvantitu a kvalitu, ako aj rôzne skupinové alebo personálne konflikty. Ak sme však dokázali úspešne vyriešiť problém inštalovania slovenského bridžu do Európy, tak to ukazuje, že disponujeme potenciálom schopným prekonať náročné prekážky. Kým sa tak stane, tak sa tešme z toho, že sme sa stali súčasťou medzinárodnej bridžovej scény.

Posledná úprava Piatok, 30 Máj 2014 14:12