Home Reprezentácia Reprezentácia a úroveň slovenského bridžu
Reprezentácia a úroveň slovenského bridžu Tlačiť E-mail
Utorok, 15 September 2009 16:31

Reprezentácia a úroveň slovenského bridžu sú spojené nádoby. Ťazko si predstaviť dobre hrajúcu reprezentáciu pri mizernej národnej úrovni. Ak áno, tak to patrí do oblasti zázrakov. Poniektorí si myslia, že na takýto zázrak máme. Povedané slovami klasika, v takomto prípade ide o hlboké nedorozumenie.

Rozhodujúcim faktom ovplyvňujúcim úroveň hry slovenskej reprezentácie je nepochybne úroveň slovenského bridžu. Máme teda rovnicu, kde na jednej strane stojí úroveň slovenského bridžu a na druhej strane úroveň reprezentácie. Ak chceme vedieť, akú úroveň má naša reprezentácia a prečo má takú úroveň, tak sa musíme pozrieť na úroveň slovenského bridžu. Pýtate sa, prečo takéto lopatistické zdôvodnenie? Nuž je nutné pre tých, čo si nechcú uvedomiť realitu.

Začnem kvantitou, číslami, počtom hráčov. Máme (ku dnešnému dňu na našej databáze) evidovaných 269 hráčov. To je na slovenské pomery dosiaľ asi najväčšie číslo a aj trend je pozitívny, lebo v posledných rokoch možno pozorovať pravidelný nárast. Zároveň však platí, že len 88 hráčov zaplatilo členské. Ak odpočítame dorast, ktorý členské neplatí, tak zisťujeme, že 137 hráčov nezaplatilo členské a právom ich môžeme z našich úvah vyradiť, nakoľko ide väčšinou o tzv. mŕtve duše. Z praktického hľadiska platí, že hráčsku základňu SBZ tvorí asi 90 hráčov, čiže asi tretina evidovaných. Koľko z týchto 90 však hraje pravidelne naše súťaže?

Skúsim počítať. V Tatrách ich hralo asi 60, v Košiciach asi 50. V Bratislave len 20, kým vlani, v tzv. "v lepšom roku" ich bolo 26. Ak nebudem pokladať Bratislavu za negatívnu výnimku, tak platí, že maximálne 30 hráčov je ochotných hrať pri každej príležitosti, avšak im to nemusí vždy vyjsť. Ak budem Bratislavu pokladať za negatívnu výnimku, tak môžeme uvažovať zhruba so 60 hráčmi ako aktívnou hráčskou základňou.

Z číselných údajov vyplýva, že ak ich budeme hodnotiť pesimisticky, tak máme len asi 15 sústavne aktívnych párov. Ak ich budeme hodnotiť optimisticky, tak aktívnych párov bude maximálne 30. Zvyšok hráčov do vyššie spomenutého počtu 90 sa súťaží zúčastňuje skôr náhodou a nepravidelne, prípadne viazane na lokalitu.

Zopakujem: podľa tejto analýzy aktívnu hráčsku základňu SBZ tvorí 15 až 30 párov. Prekvapenie? Záporné prekvapenie? Nuž ale taká je realita. Naozaj platí, že len uvedený počet hráčov formuje hernú úroveň slovenského bridžu.Poznámka: kým analýza hovorí, že počet aktívnych párov je 15-30, tak ja osobne zvyknem hovoriť alebo uvažovať s nižším rozpätím, s cca 20-22 aktívnými pármi. Ale zároveň musím pre lopatistov dodať, že existencia takéhoto počtu párov samozrejme neznamená, že všetky tieto páry alebo hráči sú reprezentačnými adeptami. Ani zďaleka nie sú. Herná úroveň spomínaných párov totiž podlieha Gaussovej krivke pravdepodobnostného rozdelenia ich výkonnosti, čiže väčšina z nich ma menšiu než priemernú výkonnosť a len malá časť z nich má vrcholovú výkonnosť, pričom pojmy priemerná a vrcholová sú posudzované v rámcii tohto súboru a nie v rámci konkurenčných zahraničných obdobných, ale početne silnejších obdobných súborov.

Posledná veta bola komplikovaná? Asi áno, tak to skúsime teraz ináč, lopatistickejšie. Prejdime od počtu hráčov ku ich kvalite. Nebolo jednoduché spočítať počet hráčov, ale ako hodnotit kvalitu hráčov? To je väčší problém a často je prekrývanými pestrými subjektívnymi pohľadmi. Avšak niektoré objektívne pohľady sú možné. Jeden z nich je umiestnenie na kvalitných súťažiach. Ako to vyzerá z pohľadu slovenského bridžu? Nuž takto:

  1. Dobré umiestnenia na ME alebo MS? Žiadne.
  2. Dobré umiestnenie na kvalitných medzištátnych súťažiach ako Nation Cup? Žiadne.
  3. Dobré umiestnenia na špičkových medzinárodnych súťažiach ako napríklad Grand Prix v Poľsku alebo súťaž v Pule? Žiadne. Doplnok: medzičasom, v podstate počas písania tohto textu sa jeden takýto výsledok predsa len urobil.
  4. Dobré umiestnenia na stredne kvalitných medzinárodnych súťažiach ako napríklad Loiben v Rakúsku? Žiadne.
  5. Dobré umiestnenie na ostatných kvalitnejších domácich alebo zahraničných súťažiach? Zopár.

Poznámka: "dobré" umiestnenie je relatívna hodnota. Dobré umiestnenie na ME je čosi iného ako dobré umiestnenia na súťaži podľa bodu 5. Prakticky sa dá povedať, že požiadavky na dobré umiestnenie sa sprísňujú podľa klesajúcej kvality súťaže.

Z prehľadu vyplýva, že slovenský bridž dosahuje dobré výsledky len ojedinele a výlučne na kvalitatívne najslabších súťažiach z pomedzi uvedených (na druhej strane aspoň to!). Nemáme žiaľ žiaden dobrý výsledok zo súťaží zahrnutých pod bod 1 až 4. Aj keď sú dobré výsledky ad bod 5 u nás právom cenené, treba si uvedomiť, že z medzinárodného hľadiska nejde o výsledok, ktorý by zahraničie zaregistrovalo ako nejaký výrazný úspech alebo ako dôkaz hernej sily nášho bridžu (omyl, ktorého sa občas u nás dopúšťame). Mimochodom, ak zahraničie ohľadom slovenského bridžu čosi zaregistruje, tak oveľa silnejšie reaguje na výrazný neúspech podľa bodov 1 a 2 ako na úspech podľa bodu 5, ktorý je pre nich bežný a tak ho v podstate právom ignorujú.

Ďalej sa skúsme námatkovo pozrieť na okolité krajiny, ako sú na tom oni. Poliakov môžeme vynechať, nakoľko ide zrejme o inú výkonnostnú kategóriu. Málokto vie, že Rakúšania vyhrali 3krát ME alebo MS. A to nielen v súťaži žien, ale aj v súťaži mužov. Síce odvtedy Dunajom prešlo veľa vody, ale rakúsky bridž z vyše 2000 registrovanými hráčmi má svoju nepochybnú kvalitu a množstvo kvalitných výsledkov, na ktoré môžeme len závistlivo pozerať. Napriek tomu u nás panuje predstava, že Rakúšania su slabší súper, ktorého sme povinní poraziť. A ešte zostávajú Maďari. Námatkovo si spomínam na štvrťfinále olympiády alebo viaceré výhry v Pule či v Miláne. Tohtoročné viaceré prenikavé úspechy českého bridžu by ste si ešte mohli pamätať.

Súhrnom možno povedať, že len Slovensko nemá žiaden významnejší medzinárodný úspech. Čo myslíte, prečo? Veľa premýšľať netreba, že? Stačí si len pozorne pripomenuť vyššie uvedené fakty.

Skúsme ešte jeden pohľad. Ten obsahuje moje výkonnostné delenie našich hráčov. Pokochajte sa a prípadne môžete premýšľať, kde som vás asi zaradil :-):

  1. Hráč svetovej triedy? Žiaden
  2. Hráč európskej triedy? Žiaden.
  3. Hráč medzinárodnej triedy? Traja.
  4. Hráč národnej triedy? Traja.
  5. Hráč I. triedy? Budem optimista: asi 15.

Keď to porovnám so susedmi, tak napríklad v Čechách možno popri niekoľkych hráčoch európskej triedy  napočítať asi 30 hráčov medzinárodnej triedy. A to sú na tom Česi z okolitých krajín v podstate relatívne možno najhoršie. Teda mimo nás.

Ak si urobíme ďalší súhrn, tak nám vyjde, že skutočne aktívnych hráčov máme maximálne 50 a že títo hráči dosiaľ nezískali žiaden významnejší medzinárodný úspech a že samozrejme aj títo hráči neprestavujú rovnakú silu, ale celkom logicky je medzi nimi len zopár kvalitnejších hráčov z medzinárodného hľadiska. Málo početná a málo kvalitná domáca konkurencia je teda najcharakteristickejším znakom slovenského bridžu.

A tak máme odpoveď na moju úvodnú otázku. Pravidelne úspešnú a dobre hrajúcu reprezentáciu jednoducho nemôžeme mať. Nie je ju totiž z čoho/z koho dať dokopy.

Možno sa za takýchto okolností niekomu natíska sa otázka, či reprezentáciu vôbec potrebujeme. Odpoveď na túto otázku je jednoduchá. Práve existencia reprezentácie a jej medzinárodné zápasy sú najlepším meradlom našej výkonnosti a najsilnejším impulzom pre zvyšovanie našej hernej kvality. Práve neexistencia reprezentácie do roku 2006 viedla ku dlhodobému a z výkonnostného hľadiska škodlivému uspokojeniu viacerých hráčov s výsledkami dosahovanými na domácich a menších zahraničných turnajoch a ku mylnej predstave, že slovenský bridž má relatívne slušnú výkonnosť. Existencia reprezentácie blahodárne pôsobí na motiváciu hráčov nielen reprezentačného kádra, ale aj oveľa širšej bridžovej základni, kým opak znamená v lepšom prípade stagnáciu, v horšom sebaklam a úpadok.

Reprezentácia teda áno. Ale aká reprezentácia, kto v nej má reprezentovať? Naša reprezentácia je prestarnutá. Volanie, že treba dať šancu mladým, znie oprávnene. Lenže vstupenkou do reprezentácie nie je vek a ani prípadný potenciál mladého hráča. Rovnica, že mladý hráč má potenciál úspešného hráča, je chybná. Je to omyl potvrdený množstvom príkladov slovenských mladých hráčov, ktorí nedospeli ani ku podpriemernej úrovni. Potenciál úspešného hráča má predovšetkým hráč pravidelne na sebe pracujúci, študujúci bridžovú teóriu, veľa hrajúci na zahraničných a aj domácich súťažiach, hráč majúci stanovené výkonnostné ciele, kvalitného lektora, atď, atď. Vek nie je ani nutná, ani postačujúca podmienka ku kvalitnej hre.

Napriek tomu majú mladí hráči dvere do reprezentácie otvorené. Neotvára ich však rodné číslo, ale sústavná práca ich samých nad svojou výkonnosťou podopretá kvalitnými alebo nádejnými výsledkami. Ak sú následne splnené aj iné kritéria, napríklad morálno-vôľové a existuje reálny predpoklad, že dotyčný hráč vyhovuje pre reprezentáciu našej krajiny aj z hľadiska etického kódexu, tak v takomto prípade je už aj vek slušnou legimitáciou a dobrým argumentom pre nomináciu do reprezentácie. Pokiaľ to tak nebude, tak budeme mať reprezentáciu, ktorá nám asi neprinesie veľké úspechy (ale ani nebude našou hanbou) a bude našou reálnou a pravdivou vizitkou na medzinárodnom poli


Text článku môže byť dopĺňaný alebo upravený. K tomuto článku povolil autor komentáre od registrovaných čitateľov. Registrácia je rýchly a automatický proces, ktorý môžete zahájiť kliknutím na tento odkaz.

 

Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť